NEWSLETTER

Novinky zo života združenia, aktuality, aktuálne výzvy a informácie o projektoch automaticky a aktuálne vo Vašom mailboxe! V prípade záujmu, vpíšte svoju e-mailovú adresu. Ďakujeme!

ANKETA

Myslíte si, že prostriedky EÚ na podporu cestovného ruchu v Žilinskom kraji sú dostatočne využívané subjektami regionálneho rozvoja?

Pripomienky a námety zasielajte na sekretariat@regionbeskydy.sk

hlasovalo 5723 ľudíarchív >>


Projekt podporený zo štátneho rozpočtu SR

Aktuality z Euroregiónu Beskydy

 Aktuality z českej časti euroregiónu             Aktuality z poľskej časti euroregiónu

Centrom prerozdeľovania eurofondov by mal ostať Brusel (EN)
Zdroj: info@euractiv.sk ,
(08.10.2010)

 

Existujú viaceré dôvody, pre ktoré by mal ostať centrom prerozdeľovania regionálnych fondov EÚ Brusel, a nie samotné členské štáty. Včera sa na tom zhodol panel odborníkov.

Napriek potrebe dosiahnuť určité zlepšenia má Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »„pridanú hodnotu“, ktorá jednotlivým vládam chýba pri rozdeľovaní eurofondov, uviedli experti na podujatí Otvorené dni európskeho týždňa regiónov a miest, ktoré organizuje Komisia.

Na diskusii, ktorá sa zaoberala aj otázkou, či by mali bohatšie regióny Únie naďalej dostávať prostriedky z fondov EÚ v období rokov 2014 až 2020, sa analytici zhodli, že prenechať túto záležitosť orgánom na národnej úrovni nie je riešenie.

Budúci týždeň sa má pritom začať diskusia o novom rozpočte Únie po roku 2013. Mnoho otázok však ostáva nedoriešených, vrátane tej, či sa regionálnej politike podarí zachovať si svoj súčasný podiel. Druhou otázkou je, či bude táto politika slúžiť ako jeden z hlavných nástrojov na dosahovanie cieľov vytýčených v stratégii Európa 2020. Napokon ostáva stále neznámou, kto bude v konečnom dôsledku distribuovať tieto prostriedky na dosahovanie určených cieľov.

Panelisti sa zhodli, že začiatok diskusie o rozpočte a následne úloha a rozsah budúcej regionálnej politiky by sa mali odvíjať práve od stratégie Európa 2020, ktorú lídri EÚ schválili toto leto.

Národné vlády- nedostatočná dôvera?

Šéf think- tanku European Policy Centre (EPC) v Bruseli Hans Marten spochybnil správnosť rozhodnutia zveriť kontrolu nad eurofondami jednotlivým vládam členských štátov vzhľadom na ich nedávny neúspech pri využívaní stimulov na podporu dopytu v snahe podporiť schválené ciele EÚ v oblasti zeleného rastu a inovácií.

Vlády však namiesto toho minuli prostriedky na to, aby ľudí udržali na tradičných pracovných miestach v odvetviach ako automobilový priemysel, uvádza Marten. Podľa neho sa im preto nedá veriť, že by použili peňažné zdroje z eurofondov na naplnenie cieľov stratégie Európa 2020.

Profesor na London School of Economics (LSE) Iain Berg povedal, že v oblasti kohéznej politiky existujú v súčasnosti dva navzájom si konkurujúce plány: podporiť menej bohaté regióny na jednej strane a cieľ dosiahnuť konkurencieschopnosť a rast, ktoré sú v súčasnosti zapracované do ozdravných balíčkov EÚ.

„Ak je Európa 2020 tým hlavným cieľom, je kohézna politika tým nástrojom ako ho dosiahnuť alebo by mala byť táto politika užšie zameraná a zameriavať sa na solidaritu a redistribúciu bohatstva?“ pýta sa Begg.

V posledných mesiacoch sa mnoho expertov vyjadrilo, že prostriedky z EÚ by sa mali nasmerovať viac do takzvaných sektorálnych fondov v oblastiach ako sú výskum, inovácie, biotechnológie, či zelená energetika než aby sa používali vo svojej tradičnej forme a na tradičné ciele.

Bývalý zástupca riaditeľa generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku (DG Regio) v rámci Komisie Jean- Charles Leygues ale povedal, že kohézna politika je navrhnutá tak, aby financovala veci, ktoré trh samotný nemôže poskytnúť. „Napraví tieto nedostatky trh obohatený o sektorálne politiky? Nie,“ hovorí Leygues.

Súčasný riaditeľ DG Regio sa domnieva, že regionálna politika by mala mať schopnosť pôsobiť a prinášať výsledky na oboch frontoch. „Mám pocit, že zachováme existujúce nástroje kohéznej politiky,“ uviedol. Dodal však, že tieto bude v nasledujúcich rokoch pozmeniť.

Nezhoda v otázke, či majú mať bohatšie regióny podporu z eurofondov

Odborníci sa na diskusii v Bruseli nezhodli na jednej z oblastí diskusie- a to, či by bohatšie regióny Únie mali aj naďalej dostávať prostriedky z eurofondov po roku 2013. Simon Tilford z britského think- tanku Centre for European Reform je v tejto záležitosti skeptický. „Národnú regionálnu politiku je potrebné znova premyslieť,“ povedal a dodal: „Nevidím dôvod na to, aby chudobné krajiny prišli o potrebné financie keďže sa bohatým krajinám nepodarilo prerozdeliť bohatstvo na ich vlastnom území.“

Ahner mu ale protirečí a dodáva, že existuje „nesmierne množstvo dôkazov o tom, že je pridaná hodnota“ v tom keď aj bohatšie regióny dostávajú nejaké prostriedky a efektívne ich využívajú.

EÚ „ignoruje“ Výbor regiónov (EN)
Zdroj: info@euractiv.sk, (07.10.2010)

Počas kľúčovej diskusie o budúcej regionálnej politike a stratégii 2020 pre rast a zamestnanosť Komisia ani členské štáty vôbec neprerokovali svoje postoje s Výborom regiónov. V rozhovore pre EurActiv to uviedol člen výboru Michael Schneider.

Ten je zároveň predsedom stredopravej skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) vo Výbore regiónov. Podľa Schneiderových slov sa inštitúcie EÚ ani „nepokúsili“ aktívne zapojiť výbor, ktorý v Bruseli zastupuje miestne a regionálne úrady. Ich vylúčenie z napĺňania cieľov stratégie Európa 2020 pre rast a zamestnanosť ale spôsobí, že dokument postihne, ak to bude takto pokračovať, rovnaký osud ako jeho predchodkyňu- Lisabonskú stratégiu, uvádza Schneider, ktorý sa zároveň podieľal na písaní správy „Príspevok kohéznej politiky k stratégii Európa 2020“.

Zdá sa však, že ešte nie je všetko stratené: súčasné belgické Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »oficiálne požiadalo Výbor regiónov Výbor regiónov so sídlom v Bruseli slúží ako miesto pre zviditeľnenie sa regiónov a oblastí členských krajín v EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »o vyjadrenie k stratégii Európa 2020 a rovnako aj ku kohéznej politike. „To nás vnieslo do hry,“ uvádza Schneider.

Podobne ako väčšina regionálnych hráčov, aj predseda EPP vo výbore sa domnieva, že je nevyhnutné, aby si regionálna politika zachovala svoj súčasný podiel na rozpočte EÚ, ktorý predstavuje približne jednu tretinu jeho celkovej sumy. Podľa Schneidera je tento model „nevyhnutnou politikou pre budúcnosť Európy“, ktorý môže prispieť k naplneniu cieľov stratégie Európa 2020. Kohézna politika by sa zároveň mohla stať „základným kameňom“ hospodárskeho oživenia, v ktoré členské štáty dúfajú.

Schneider sa vyjadril, že podľa neho sa rozpočet pre regióny „príliš“ nezmenší, pretože „v čase krízy je potrebný viac ako kedykoľvek predtým a niektoré, hoci nie všetky členské štáty si to uvedomili.“

Napriek tomu je však rozpočet pre regióny podľa neho v skutočnom ohrození z dôvodu, že stratégia Európa 2020 kladie veľký dôraz na výskum a inovácie, a mohlo by sa preto stať, že časť eurofondov sa nasmeruje na tieto ciele. „Myslím, že eurokomisár pre regióny Johannes Hahn vie, o čom hovoríme, ale on nie je Komisia. Je to len jeden komisár,“ dodal Schneider s obavou. Reagoval tiež na príhovor predsedu Komisie José Manuela Barrosa z tohto týždňa, kde Barroso prisľúbil, že kohézna politika sa nebude veľmi meniť, a to slovami: „Nemôže to povedať a potom nezabezpečiť rovnaké financovanie (ako doteraz)“.

Čo sa týka zjednodušenia prístupu k regionálnym fondom EÚ, podľa Schneidera sa podarilo dosiahnuť určitý pokrok v rámci boja proti hospodárskej kríze, ale „nanešťastie nešlo o prelom“ a je preto potrebné zvoliť „fundamentálnejší prístup“ a uskutočniť hlbšie reformy.